Po suchom lete žiadajú poľnohospodári z krajín V4 pomoc od Európskej komisie
Agrárne organizácie Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovoria o mimoriadnej situácii. Okrem sucha trápi chovateľov aj pokles cien mlieka a nedostatok krmiva.

Kukurica na juhu Slovenska tento rok trpela nedostatkom vody.
Na úvod v skratke
- Poľnohospodárske organizácie z krajín V4 vyzvali Európsku komisiu na rýchle opatrenia pre sektor zasiahnutý suchom.
- Štatistický úrad SR odhaduje, že úroda kukurice na zrno bude medziročne nižšia približne o 39 percent a úroda cukrovej repy o viac ako polovicu.
- Chovatelia sa obávajú, že krmivo vydrží len do zimy, a situáciu im komplikuje aj kríza na trhu s mliekom.
Poľnohospodári v strednej Európe majú za sebou jeden z najťažších rokov za posledné obdobie. Stavovské organizácie zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa preto spoločne obrátili na Európsku komisiu so žiadosťou o okamžitú podporu. Ako informovala agentúra TASR, zástupcovia sektora hovoria o mimoriadnej udalosti, ktorá si vyžaduje pomoc na úrovni celej Únie, nielen jednotlivých štátov.
Za Slovensko sa k výzve pridala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Jej hovorkyňa podľa TASR zdôraznila, že európske poľnohospodárstvo potrebuje dve veci naraz: rýchle riešenie tohtoročných škôd spôsobených suchom a zároveň dlhodobý, systémový prístup k zmenám klímy, ktoré sa prejavujú čoraz častejšie.
Susedia hlásia ešte väčšie straty
Podľa údajov, ktoré organizácie zverejnili, zasiahlo sucho krajiny V4 rozdielne. V Česku klesli výnosy obilnín a repky približne o tretinu a tamojší poľnohospodári vyčísľujú výpadok tržieb na 300 až 400 miliónov eur. V Poľsku sa úroda znížila zhruba o pätinu. Z Maďarska prichádzajú správy, že v niektorých regiónoch by pestovanie kukurice mohlo celkom zaniknúť. Na Slovensku organizácie opisujú výnosy ako priemerné až podpriemerné.
Slovenské čísla pritom nie sú zanedbateľné. Štatistický úrad SR v odhade zverejnenom začiatkom septembra uviedol, že hustosiatych obilnín sa urodí približne 2,6 milióna ton, čo je medziročne o 16 percent menej. Pšenice by malo byť okolo 1,9 milióna ton a jačmeňa približne 579-tisíc ton.
Kukurica a cukrová repa dopadli najhoršie
Najviac utrpeli plodiny, ktoré dozrievajú neskôr a potrebujú vlahu počas leta. Pri kukurici na zrno štatistici očakávajú úrodu okolo 794-tisíc ton, teda asi o 39 percent menej ako vlani. Priemerný výnos klesol na päť ton z hektára, pričom v minulom roku to bolo 8,2 tony. Ešte výraznejší je prepad pri cukrovej repe, ktorej sa podľa odhadu urodí o viac ako polovicu menej, aj preto, že sa pestovala na menšej ploche.
Na nižšej úrode sa podpísali viaceré faktory naraz. Na jar chýbali zrážky práve v čase, keď obilniny odnožovali a potrebovali vodu najviac. Leto potom prinieslo dlhé obdobia vysokých teplôt, ktoré najviac zasiahli juh krajiny. Poľnohospodári zároveň upozorňujú na vysoké ceny hnojív a energií, takže nižšiu úrodu nevyvážia ani vyššie výkupné ceny. Podľa odhadov, ktoré v lete zverejnila Pravda, môže výpadok tržieb slovenských pestovateľov dosiahnuť približne sto miliónov eur. Organizácie zároveň pripomínajú, že na domácu spotrebu obilia bude dosť a obavy z nedostatku chleba nie sú na mieste.
Stabilné zostali olejniny. Repky by malo byť približne 459-tisíc ton a slnečnice okolo 185-tisíc ton, teda zhruba rovnako ako v minulom roku. Konkrétne dôsledky sucha opísala SPPK začiatkom septembra na príklade okresu Veľký Krtíš, kde extrémne sucho poškodilo porasty na viac ako 1 500 hektároch. Niektoré plochy tam poľnohospodári podľa komory ani nezbierali, pretože by sa im zber pri takom poškodení nevyplatil.
Chovatelia sa boja zimy
Výzva krajín V4 neupozorňuje len na rastlinnú výrobu. Chovateľov hospodárskych zvierat trápi súčasne pokles výkupných cien mlieka, ktorý organizácie označujú ako mliečnu krízu. K tomu sa pridáva nedostatok krmiva, predovšetkým kukurice. Podľa informácií, ktoré citovala TASR, môžu zásoby na mnohých farmách vystačiť len do zimy a niektorí chovatelia zvažujú, že časť zvierat budú musieť predať na bitúnok.
Pre slovenský vidiek je to citlivá téma. Živočíšna výroba sa v mnohých okresoch dlhodobo zmenšuje a SPPK pri hodnotení situácie vo Veľkom Krtíši upozornila, že v celom okrese zostalo len päť chovov hovädzieho dobytka a hydiny.
Čo organizácie od Bruselu žiadajú
Agrárne organizácie v spoločnom postoji zhrnuli svoje požiadavky do niekoľkých okruhov:
- okamžité podporné opatrenia pre podniky zasiahnuté tohtoročným suchom,
- pomoc pre chovateľov, ktorých zasiahol pokles cien mlieka a nedostatok krmiva,
- dlhodobé systémové riešenia, ktoré poľnohospodárom pomôžu prispôsobiť sa meniacej sa klíme.
Európska komisia na výzvu zatiaľ konkrétnym opatrením nereagovala. O prípadnej podpore z rezerv spoločnej poľnohospodárskej politiky budú rozhodovať európske inštitúcie spolu s členskými štátmi. Pre obce, v ktorých je poľnohospodársky podnik často najväčším zamestnávateľom, bude výsledok rokovaní dôležitý aj z hľadiska pracovných miest. Dedina dnes bude vývoj naďalej sledovať.
Pramene
- Poľnohospodárov v strednej Európe zasiahlo sucho aj mliečna kríza (TASR, Záhorie.sk)
- ŠÚ SR: Poľnohospodári očakávajú výrazne nižšiu úrodu väčšiny plodín (Index SME)
- SPPK: Vo V. Krtíši sucho poškodilo pšenicu, slnečnicu, kukuricu i sóju (TASR)
- Žatva 2026: Chleba bude, no farmári rátajú miliónové straty (Pravda)